Musím sa s Vami podeliť o jednu príhodu, ktorá sa mi včera stala.
Išiel na bicykli z chaty cez dedinu pri meste, kde bývam. Predbehol som jedného cyklistu a všimol som si, že má bicykel, ktorý bol pred približne rokom ukradnutý mojmu kamarátovi. Nič drahého, ale kamarát ho kúpil starší a postupne na ňom všetličo pomenil (možno 10-ročný oceľový MTB rám, starý Altus, vymené kolesá na Aliviu a prehadzovačka Alivio). Tak som zastal a nechal sa predbehnúť, aby som sa ešte uistil. Hneď som volal tomu kamarátovi, ale som sa mu nedovolal. Tak som cylistu sledoval ďalej, až kým nevošiel do jedného dvora. Zastal som blízko brány. Aj mu bolo podzrivé prečo tam postávam a pýtal sa či niečo nechcem. Keď vošiel dnu a kamarátovi som sa stále nevedel dovolať, tak som sa rozhodol, že bicykel bez ohlásenia zoberiem. Keďže brána vàzgala, tak to bolo počuť, ako som vchádzal do dvora. ¼udia z domu vyšli von a ja som cyklistovi povedal, že prišiel na kradnutom bicykli. On mi povedal, že ho možno pred rokom kúpil za 1.000 Sk. Som ho požiadal, nech mi bicykel vráti alebo zavolám policajtov. On mi ho nechcel dať, ale povedal, že za 500 Sk mi ho dá. Po krátkych pokusoch o vyjednávanie som mu dal 500 Sk a zobral si so sebou bicykel. Bicykel som odtiahol do mesta a rovno zobral kamarátovi. Ten bol strašne prekvapený, že ho vidí po tak dlhom čase. Bicykel bol možno kúsok hrdzavší ako ho videl naposledy, ale bol rád. Dal mi 500 Sk a ja som šiel domov.
Poznámky na záver: Cyklista, ktorý šiel na kradnutom bicykli bol podľa farby pokožky rómskeho pôvodu. Ja som išiel z chaty ešte pod vplyvom alkoholu. Možno za iných okolností by som reagoval inak, ale dopadlo to tak ako to dopadlo.
Stala sa Vám už podobná situácia? Ako by ste reagovali?
