Alp Tour 2018 - viac najdes na blogu -> https://cyklocesty.sk

Cesta ma tentokrat zaviedla do Rakuska. Nebude to taky hardcore ako minule na Ukrajine. Aj ked zavrete obchody dokazu nastvat viac ako rozbite cesty:) Cesta vlakom cez Rakusko nesklamala. Nenapadne vyzerajuci vlacik sa rutil krajinou 230 kilometrovou rychlostou a tak som sa musel zamysliet, kde na Slovensku robime chybu, ked sa tie nase haraburdy motaju ledva stovkou. A do toho mi cestu sprijemnoval miestny dochodca chrliaci jeden vtip za druhym. Vobec mu nevadilo, ze mu nerozumiem ani slovo. Alebo mam fakt dobru neverbalnu komunikaciu :) Kazdopadne hned po prijazde som piatok vecer este stihal vybehnut hore na hrad v Salzburgu a obzriet si mesto zhora pri zapade slnka.

Cesticka na hrad bola kruto strma (vlavo dole) a budil som celkom pobavene pohlady turistov. Miestami mi prevazovalo bicykel dozadu.

Vyhlad stal za to :) Ale cas na obhliadku mesta bude az zajtra. Dnes len pohlad zhora a valim smerom k nemeckej hranici a niekde za mestom zakempit na noc.

Zapad slnka nad nedalekymi horami.

A ja:)

Uz pri baleni doma som mal dejavu na letnu cestu po Europe. Rovnake veci, rovnaky bike, rovnako zbaleny.

A pohlad na opacnu stranu. Tam do tych hor idem. Niekde tam lezi Orlie hniezdo - domcek uja Hitlera.

Este posledny kuk na hrad tyciaci sa nad mestom.

V Rakusku sa mi osvedcuje spat za hasicskymi stanicami:) aj za tou v dedinke za Salzburgom bola pekna travicka a klud na noc:) stacil spacak a karimatka. Ale noc bola este dost chladna.

A v sobotu rano po slaninkovych ranajkach uz valim na Berchtesgaden v Bavorsku. Zaciatok stupania na Kehlstein, Orlie Hniezdo.

Po necelych 20km za Salzburgom sa uz blizim. Teta v potravinach mi poradi cestu a dokonca mi ukaze na ktory kopec to idem. Vyzera to dost neprijemne, najma ten sneh hore. Ale vraj sa tam da ist.

Stupanie zacalo ztuha hned za tetou s potravinami. Vyzivne serpentiny az do Obersalzbergu. Tam je stanovisko autobusov. Jediny sposob ako sa dostat hore na Orlie hniezdo je tymito autobusmi po uzavretej uzkej starej vojenskej ceste. Ale kedze bolo este pred sezonou turistov, dalo sa ist po tejto ceste aj bicyklom. Teda ak ju clovek najde. Trvalo mi to asi hodinu bludenia na vsetky mozne odbocky kym som nasiel tu spravnu cestu. Tato je nespravna. Ale signalizuje, ze hore bude este zima:)

Prva cesta sa ukazala nespravna. Stretol som chlapika na elektrobiku. Tiez hladal cestu. Skusili sme to obaja cez lesnu cestu. Dokonca som stretol aj dvoch pesich turistov, ktori tiez hladali cestu. Zachvilu sa ale chlapik na elektrobiku vratil zhora s tym, ze cesta je plna snehu a bez sance prejst bicyklom. Nakoniec som to konecne nasiel. Ale sklamanie. Brana a kamera. Sice boli vyjazdene kolaje pomimo, ale predsa v Nemecku som nechcel riskovat. Presvedcili ma az dasi elektrobikeri, ktori branu vobec neriesili a isli dalej. A tak zacalo jedno z najtazsich stupani v mojom zivote.

Kopec to nie je dlhy, len cca 6 kilometrov. Prevysenie nie je velke. Len cca 750 metrov. Ale priemer 12% s maximom snad do 20% a navyse po niekolkych planych failovych stupaniach predtym. S nalozenym bikom jedno z najtazsich stupani, ked som pocas celej cesty myslel, ze uz uz o par metrov to nedam a zosadnem. A navyse vsetci, ktorych som stretol si sli spokojne na elektrobikoch. Zazobani nemecki dochodcovia.

Sklon nepolavoval a ani na chvilu sa nedalo oddychnut a navyse miestami sa este pridali macacie hlavy. Vyhlady boli krasne, ale velmi som si ich cez pot v ociach neuzil. Aspon ze boli v pravidelnych intervaloch tabule s vyskovymi metrami a tak som mohol odpocitavat kedy uz ta morda skonci. Prislo mi to tazsie ako Mt. Ventoux v lete.

A ked skoncilo stupanie po asfaltke na parkovisku autobusov asi 100 metrov pod vrcholom, zacalo byt este horsie. Posledna etapa viedla len cez turisticky chodnik. A ten bol vo vyske 1800 metrov miestami nalozeny snehom. Tlacit 20 kilovy nalozeny cestny bike po snehu hore v tretrach je cista radost z pohybu:)

Ale vyplatio sa :) Som hore.

Vyhlady boli skvele. Z jednej strany vyhlad az na Salzburg, z dalsej zasnezene skalnate dvojtisicovky a nakoniec daleko dolu Berchtesgaden a Konigsee.

Na vrchole.Kedze bolo este mimo sezony autobusov a cyklisti az na vrchol z parkoviska autobusov nesli, tak som bol hore prakticky sam. Prisli len ti dvaja pesi turisti, ktorych som pred par hodinami stretol este dole na pre bicykel neschodnej ceste.

"Toto horní Orlí hnízdo nechal postavit vůdcův nejbližší spolupracovník a osobní tajemník Martin Bormann v roce 1937 jako dárek k Hitlerovým 50. narozeninám. Nazývá se Kehlstein Teehaus nebo Kehlsteinhaus nebo Kehlalm a je z ní opravdu nádherný výhled do celého kraje (v tom se patrně opravdu podobá skutečnému orlímu hnízdu). Celý komplex staveb byl na svou dobu velice unikátní a technicky zajímavý. Orlí hnízdo se však nestalo oblíbeným Hitlerovým místem v Berghofu. Bál se totiž případných komplikací při jízdě výtahem a tak jej navštívil asi jen desetkrát." Nechce sa mi to prepisovat z ceskej wiki :)

A uz cesta naspat dole:) V pozadi Berchtesgaden.

Dolu to slo lahsie. A zjazd bol perfektny. Brzdy dostali zabrat. Tu vidno, ze stupania v tomto kraji vedia byt krute.

Berchtesgaden. Moja dalsia cesta viedla ku Konigsee.

Krajinka ako z billboardu. Na kopci vlavo je na vrchole Orlie hniezdo.

Konigsee. Zima na horach ustupila letu.

Razovita nemecka oslava v bavorskych krojoch :)

Ma navnadili. Som si vypil :)

Strom a dom v jednom:)

Hore na kopci vpravo je Orlie hniezdo. A rieky krasne zelene.

Opat v Salzburgu. Do zotmenia su este 3 hodiny. Dost casu na vychutnanie si atmosfery mesta.

A ochutnanie miestnych specialit.

Toto som nepochopil. Ohradena jama do ktorej tiekla podzemna voda:)

Domy pritisknute k utesu vyzerali zaujimavo.

Most lasky a azijskych turistov :)

Pohlad na centrum Salzburgu.

Hrad v Salzburgu.

Slnko pomaly zachadzao a tak bol cas odist z mesta na vidiek, kde sa da kempit. Do zotmenia som stihol este prejst 40km az k Mondsee. Zajtra zacne etapa okolo jazier Mondsee a Attersee.

Stmieva sa a ja hladam kde by som sa upratal na noc. Nakoniec som nasiel peknu luku. Asi 100 metrov odomna sa paslo stado krav a ja som dufal, ze budu mat mentalnu barieru prist blizsie:)

Nedela rano. Pivo v ruke a pokojna jazda okolo Mondsee. Ako pri mori:)

Luky v Alpach su na jar naozaj ako z obrazkov. Plno pupav a kvetov a kravy:) Kto najde kravu ma bod:)

Attersee.

Zaujimavy trening na divokej rieke:)

Po obehnuti jazier som sa dokotulal poobede do Hallstattu. Mestecko je krasne, naozaj ako na obrazkoch. Len obrazky nekazia davy azijskych turistov, ktori maju neskutocnu schopnost absolutneho ovcoidneho motania sa a zavadzania.

Prave prebiehal polmaraton okolo Hallstattsee a vyhodnocovali vitazov.

Hallstatt.

Hallstatt.

Tazko bolo odfotit nieco bez turistov. Sa cudujem, ze aj na streche sa nemotal daky Korejec.

A zase bike na plece a vystverat sa po schodoch hore na vyhliadku :)

Hallstatt.

Obcas sa oplati zajst aj mimo najvacsich atrakcii a naskytnu sa skryte pekne vyhlady. A nasiel som to len preto, ze som hladal miesto na vycuranie sa:)

Zvysok nedele uz bol viac menej nudny presun smerom na mesto Liezen. V pondelok konecne otvorene obchody. Koniec stravovaniu na pumpach. Tak som si nalozil a hodinu len jedol :)

Za Liezenom to uz bolo zabavnejsie. Pekne cyklochodniky a cesta sa zerazavala do hor.

Sotva som bol schopny prejst kilometer vkuse, aby som odolal foteniu nejakych scenerii.

Divoka rozvodnena rieka. A priamo nad nou sa tycili dvojtisicovky, ktorych svahy strmo koncili priamo v rieke. Fakt som netusil ake uzasne scenerie sa nachadzaju 200km od Bratislavy.

Ten svah na brehu sa dvihal strmo hore az do zasnezenych konciarov.

A pivo na rohu obchodu na sockara.

Idylka.

Nedalo sa inak ako sa posadit a dat si pivo s tymto vyhladom :)

Pondelkovych 204km ma dostalo za poslednu dvojtisicovku Schneeberg a na dostrel Viedne. Krajina zmenila charakter. Hory ustupili a okolo sa tycili uz len neskodne kopceky. Stale ide o Alpy? Geograficky asi ano, ale v podstate je to uz Viedensky lesopark.

Celu cestu padal saharsky piesok. Rano som bol "zasnezeny" ja aj moje veci.

Utorok. Vieden. Najprv som rozmyslal, ze to potiahnem az do BA, ale tych 75 km po stokrat prejdenej veternej rovine by ma uz nebavilo. Po 620km cez hory a jazera som presiel prakticky cele Rakusko (s vynimkou Tirolska). A mozem oporucit. Je to tu za rohom a maju krasnu prirodu a mestecka.