Zo Slovenska na vrchol Mt. Ventoux - viac najdes na blogu -> https://cyklocesty.sk

Vyzbrojeny na cestu, smer Francuzsko. Este som si neuvedomoval, co mam vlastne v plane. Cakalo ma 3500 km a 24 dni na ceste.

Ranny pohlad po zobudeni sa pod vrbami v Madarsku hned prvu noc stal za to :)

Prestavka v slovinskom meste Ptuj. Za mnou nejakych 260km. Slovinske kopce su kratke, ale strme.

Ranajky pred Ljubljanou. Druha noc pod sirakom bola pokojna. Az na mravce, kvoli ktorym som musel 2x zmenit miesto :)

Hlavne mesto Slovinska na dosah. Za mnou 420 km.

Po rovinatom Madarsku a kopcovitom Slovinsku konecne Triest a kupanie v mori. Predchadzalo tomu sice este asi dvojhodinove bludenie bez vody po horskych slovinskych dedinkach, ale o to viac som sa z mora tesil.

Pohlad na Triestsky zaliv. 600km v nohach. Bola nedela poobede. Vyrazil som piatok poobede.

Po kopcovitom Slovinsku prislo rovinate TalianTypicka architektura v severnom Taliansku. Cesty boli preplnene kamionmi, menili sa znenazdania na dialnice, teploty sa splhali k 38 stupnom a vsade nekonecna rovina.

Vicenza, mesto v severnom Taliansku. Mesta su pekne, ale cestuje sa bikom tazko. Infrastruktura pre cyklistov chyba, vsade je vela aut a stale ma to vyhadzovalo na dialnicu.

Verona. Kym som sa sem dostal zazil som aj 10 kilometrovy usek po dialnici :(

Vidiecka krajinka v okoli Verony. Aspon trochu spestrenia v nudnej rovine.

Cintorin - miesto zivou dusou neruseneho odpocinku 4tu noc vyletu.

Milano. Mysickovanie v miestnej premavke malo svoje caro :) 1000 km za mnou.

V Milane ma najviac zaujal tento strom za katedralou. Jedina zelen v meste. Sedel som s pivom v ruke, s nozom na opasku a zapraseny po 5tich dnoch cesty pod str a sledoval toto snobske mesto.

Typicky nakup v Lidli :

Celu cestu ma v dialke sprevadzali Alpy. Tu uz som pred Turinom.

Ked sa clovek chce venovat v noci flaske vina, ale nema vyvrtku, tak si ju vystruha :)

Za Turinom zacinaju prve kopce. Uz len kusok do Francuzska. V nohach 1300 km. Po troch dnoch na absolutnej rovine ma celkom rychlo zapieklo v stupaniach.

Exilles. Velmi fotogenicka dedinka aj hrad cestou k francuzskym hraniciam.

Hranicu do Francuzska som prekrocil pri mestecku Briancon. Nasledoval dlhy zjazd krasnym udolim rieky Durance. V lete isla tymto usekom aj etapa Tour a z vyzdob francuzskych dediniek to bolo citit.

Udolie riecky Le Meouge ako z Winetuoviek. Taliansku rovinu vystriedal francuzsky vidiek s miernymi kopcami a minimom dopravy.

Opat to iste udolie. Kanon sa tahal v dlzke asi 10km.

Prvy pohlad na Mt. Ventoux. Este 40km daleko,ale uz neutecie.

V mestecku Bedoin pod cielovym kopcom. 1522km za mnou. A nic lepsie ma vecer pred stupanim na kopec nenapadlo ako dat si Martini, dzban vina a potom opat martini a dzban vina:) Trvalo to sem 8 dni.

Zaciatok stupania na kopec. Prevysenie 1600m na 22 kilometroch. Krasne ranko

V stupani. Cestou boli fotografi, ktori cvakali a potom strcili vizitku do ruky.

Stupalo sa tazko. Vyslap trval necele dve hodiny a cestou som obiehal borcov na cestakoch, tetky na mestskych bicykloch a dokonca ujka na skladacke. Ale ja jediny som si bral hore celu vystroj a este liter piva :) Slapat do kopca 2 hodiny pri teplotach 35 stupnov je fakt drina.

Konecne vidno vrchol. Asi po hodine ustupil les a motivacia stupla ako sa blizil vrchol.

Ciel. Likvidujem zasoby vyneseneho piva a sladkosti a kupujem si vyvrtku, ktora ma odvtedy sprevadza poctivo na kazdom tripe:)

Dalsia cesta z Mt. Ventoux viedla k moru do Marseille, cez francuzske dedinky.

Kralovska cesta ako v Game of Thrones.

Marseille, pristav.

Pohlad z katedraly nad Marseille. Sedel som si tu, cucal pivo a v tom ma oslovila nejaka Spanielka s mapou v ruke, ze nech jej poradim cestu.Neviem ako dosla k nazoru, ze ja sa tam vyznam. Ale stacilo jej mapu otocit naopak a nasla sa:)

Konecne more. A inak ludia si vobec nevsimnu ak si na preplnenej plazi date dole cyklogate a prezleciete si plavky:)

Scenerie za Marseille stali za to.

Cestou po francuzskej riviere.

Tu uz som sa nikam neponahlal a hladal som zaujimave zakutia na pobrezi.

Miesto number one. Notre Dam du Mai. Maly kostolik asi 350 metrov nad morom s krasnym vyhladom.

Vyhlad od kostolika bol dokonaly.

More splyvalo s oblohou.

A na druhej strane vyhlad od Marseille po St.Tropez (skoro).

Spaleny les pri hrade Bregnancon. Nebol som rad ze som sa sem zamotal na vecer.

Plaz pod hradom Bregnancon kde som nocoval. Spalo sa vyborne, ale cistit rano bike od piesku dalo zabrat.

Plaz sa postupne vyprazdnovala a v dialke bolo vidiet iba svetla pobrezia a kopce, ktore som v priebehu dna zdolal.

12ty den. St. Tropez. Dalsi milnik na ceste a v nohach asi 2000km.

Zandaren z filmov s Funesom.

Rozoklane pobrezie smerom na Cannes.

Rano som objavil prasknuty ram. Chvilu som myslel, ze som skoncil s vyletom.

Potom som nasiel obchod s bikami a stary bike som rozobral do posledneho srobika, aby som zachranil funkcne cenne diely. Museli mat zo mna srandu ked som sedel pred obchodom na ulici a na srobik rozoberal bike.

R.I.P CTM.

Novy tatos. Jazdeny Scott za 200 korun (Eur). Stale lacnejsie ako vlak na Slovensko.

Po stresoch s bikom kupanie v Nice.

Promenada v Nice.

Za Nice som sa velmi pomaly plizil k Monacu. Nechcel som tam prist na noc. Ale pobrezie je tak preludnene a zastavane, ze nebolo kde zakempit pred Monakom.

Je vecer a som v Monaku, kde sa neda kempit uz vobec. Takze si otvorim pivo a sledujem okolity luxus.

Auta, jachty, vily, ktore ma sprevadzali po celej riviere su pre prachacov bez fantazie. Ja by som si kupil tento mega bager a hral sa s nim kazdy den:) Jednoznacne najzaujimavejsia vec v Monaku.

Pohlad na vecerne Monako.

Takyto pohlad si treba zasluzit. Spln mesiaca nad morom, latino hudba plynuca z mestecka pod kopcom, cokolada, flasa vina v ruke.

Hned za hranicami v Taliansku luxus ustupil. V tych kartonoch sa zije.

Talianske pobrezie smerom k Janovu.

Aperol, pivo a posledne kupanie v mori.

V dialke Janov pod dazdom. Pohlad rano po zobudeni sa na plazi.

Vlny niekedy prirazili take vysoke, ze zaplavilo aj rybarov hore na tej ciernej skale.

Janov. Stavba lode v dokoch. Inac jedina zaujimava vec na tom meste.

Kopce nad Janovom. A posledny pohlad na more v strede medzi nimi.

Dalsia cesta viedla z Janova k Milanu a dalej k Alpam. Nechcelo sa mi absolvovat opat dialnicne obchvaty v Milane, tak som si pomohol par kilakov vlakom.

Jazero Como. Zacinaju Alpy. More a teplo suuz zabudnute. Uplne iny svet.

Jazero Como. Zatial rovinka popri jazere.

Ale prislo Passo Majola. 30km stupanie, priemer 5%. 1800m n.n. Najtazsi usek cesty. O to viac, ze som sa hore dostal na vecer. 4 stupne boli celkom sok po dvoch tyzdnoch horucav.

V okoli St. Moritzu. Tu sa dalo uz len bicyklovat a nezastavovat. Lutoval som, ze nemam ciapku a rukavice.

Kemp v Zerneze. Nadmorska vyska nie a nie klesnut. V letnom spacaku sa spat pri 4 stupnoch nedalo. A tak som sa rozhodol nezastat hoci aj do rana, alebo kym nezidem do udolia. Zachranil ma tento kemp (fotene uz rano). Sice zima bola stale ale mali aspon horucu sprchu.

Svajciarsko ako v billboardu.

Svajciarsky vidiek.

Svajsiarsko skoncilo a ja som sa ocitol v Rakusku - Tirolsku. Smeroval som na Mnichov. Za Svajcom mi velmi luto nebolo. Ina mena, ktoru som nemal, vysoke ceny, drahe data a v dedinkach vsetko zavrete. Taky divny ostrov uprostred Europy.

Alpy za Garmisch-Partenkirchenom konecne skoncili a zacalo opat teplo a aka taka rovina.

V nemecku nebolo nic zaujimave cestou do Passau okolo Mnichova. Ale Getrankemarkty potesili.

Konecne Passau. 3000km za mnou a predomnou uz len 400km po cyklochodniku, bez dopravy, kamionov, bez kopcov. Veget.

Ale este pred tym dve pivka pri pamatniku.

Sutok riek Dunaj a Inn.

Dunajska cyklocesta Passau - Bratislava. Toto miesto sa vola Schlogen a Dunaj tu meni smer o 180 stupnov. Dunaj je tu este stale horska rieka.

Dunajska cyklocesta - Walls. Dunaj sa rozsiril a uz miestami som si prisiel ako na hradzi do Gabcikova.

Miesto poslednej noci pod sirakom na brehu Dunaja. Ybbs an der Donau.

Melk. Zacal fukat jemny vetrik do chrbta, ktory az do Bratislavy silnel. Tu niekde zacina BVV (bratislavsky vyj... vietor). Inak pekny vinarsky kraj.

Posledny Tulln. Mesto pekne. A opat technicke problemy. Spice na zadnom kolese boli prehrdzavene a praskli. Osmicka ako svet. Musel som odmontovat brzdy aby sa krutilo. koleso.https://cyklocesty.sk/zo-slovenska-na-vrchol-mt-ventoux/

Poslednych 100km cez Vieden som siel s vyheganym kolesom ako na automatickej pracke. Ale snad to uz teraz nezabalim:) Musi vzdrzat este kusok. Stihla ma postipat aj osa. https://cyklocesty.sk/zo-slovenska-na-vrchol-mt-ventoux/

Stvorsladovy Corgon pod Starym mostom v krcme. Konecne pivo za ecko :) Som doma. https://cyklocesty.sk/zo-slovenska-na-vrchol-mt-ventoux/